Najväčšía demokratická krajina na svete je India. India je nesporne jednou z nachudobnejších krajín sveta. India po získaní nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1947 sa stala parlamentnou demokraciou a tak patrí k najstarším parlamentným demokraciám na svete. V Indii je 50 registrovaných politických strán ktoré vo voľbách bojujú o priazeň indických voličov. Vyznávač parlamentnej demokracie by očakával, že parlamentná demokracia dosiahne po 70 rokoch nejaký ekonomický, sociálny úspech. Bohužiaľ nie je to tak. Miliarda obyvateľov tejto krajiny žije s 2 alebo ešte menej dolárov na deň. Veľmi nízka životná úroveň sa odzrkadľuje aj v indickom politickom systéme. Počas 70 rokov sa v parlamente vystriedalo mnoho politických koalícii, politikov a indických vizionárov. Pre Indiu to prinieslo len utrpenie a hlad. Ak sa niečo podarilo parlamentnej demokracii dosiahnuť v Indii tak to je hlavne atomizácia spoločnosti. V Indii žije 1,3miliardy obyvateľov. Každý tento obyvateľ má trošku inú predstavu o fungovaní demokracie a politického systému. Preto výsledky každých volieb sú znakom totálnej roztrieštenosti indickej spoločnosti. Ja tomu hovorím atomizácia politického systému. Politické strany bojujú medzi sebou o víťazstvo, čo je bežným znakom parlamentnej demokracie a tým sa vytvárajú dve skupiny voličov. Prvá je tá víťazná a tá druhá je tá porazená. Parlamentná demokracia je teda diktát víťazov a porazení to musia rešpektovať. Na tom sa už ale nedá nič zmeniť.

Pre Indiu je veľkou škodou, že tam nevznikla komunistická strana, ktorá by sa snažila ovládnuť celý politický systém a tak nasmerovať Indiu k industrializácií akou prešiel vyspelý svet už v 18. – 20. storočí. Bez industrializácie celej spoločnosti nie je možné vytvoriť silnú ekonomiku, ktorá by produkovala hodnoty ktoré by zabezpečili aspoň slušnú životnú úroveň bežného inda. India zostane ako hlavný zdroj lacných robotníkov pre vyspelejšie krajiny celého sveta. Veď dnešné stavebné diela napr. v Perzskom zálive postavili hlavne lacní indickí robotníci.