Dnes si pripomíname storočnicu od ukončenia veľkej vojny. Presne pred sto rokmi o 11 hod a 11 minúte sa oficiálne ukončila veľká vojna. Táto barbarská imperialistická vojna bola terorom ostnatého drôtu, zákopov, guľometov, veľmi účinných pušiek, presného delostrelectva, šrapnelových a trieštivých striel, plameňometov, bojových otravných plynov. Bola to zákopová vojna, vojna kde sa dobývali nepriateľské zákopy a kde bol boj vojaka proti vojakovi na život a na smrť. Bola to vlastne prvá skutočne moderná vojna, vojna kde sa nehľadelo na ľudské straty, útoky sa viedli proti guľometom a silným líniam z ostnatého drôtu. Životnosť pešiaka pri útoku bola vypočítaná len na percentá, strata 50% vojakov bola normálna. V tom čase nebolo väčšej prekážky ako ostnatý drôt, keďže zamotanie do takejto pasce znamenalo pre vojaka istú smrť.
Prvá svetová vojna bola v tom čase vojnou o kolónie o nové trhy o nových „otrokov“. Kolonializmus bol prvou lastovičkou globalizácie, globálneho obchodu a to celé sa vlastne spustilo budovaním gigantických kolónii. Veľká Británia, Francúzko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko a Nemecko mali onoho času kolónie a ovládali prakticky celý svet. Vtedajšia elita v Nemecku chcela väčší podiel na ovládaní sveta. Rakúsko-Uhorská ríša bola prirodzeným spojencom Nemecka a tak sa hľadala zámienka na rozohranie imperiálnej vojny.
Všetci dobre vieme, ako táto veľká vojna skončila a koľko obetí priniesla. Písanie o tom by bolo nosenie dreva do lesa. I tak treba nejako spomenúť túto prvú skutočne modernú imperiálnu vojnu, vojnu kde vojak – človek bol len štatistické číslo, kus.