Pád socializmu v r. 1989 nám priniesol „slobodu“. Sloboda je slovo, ktoré si každý človek môže definovať ináč. Slovenská rep. je rozvojová krajina, ktorá po viac ako 30 rokoch nemá ucelenú diaľničnú sieť, zastaranú železničnú infraštruktúru, obrovský investičný dlh v oblasti zdravotníctva a školstva. Nemocnica Rázsochy sa začala stavať ešte v r. 1985 a namiesto jej dostavania sa zbúrala. Štát nie je schopný postaviť ani len jednú naozaj modernú nemocnicu, ktorá by slúžila ako top nemocnica pre celé Slovensko. Ekonomika Slovenska je postavená na lacnej pracovnej sile, ktorú využívajú svetové automobilky z EÚ a z Južnej Kórei. Za tých 30 rokov sme postavili toľko bytových jednotiek, koľko sa dokázalo postaviť v období socializmu za 4 – 5 rokov v 80tich rokoch min. storočia. Bez eurofondov by sme dnes nevedeli postaviť ani cestu prvej triedy medzi Bratislavou a Trnavou. Štát je zadĺžený a jeho dlh prudko rastie. Kto tento dlh splatí o tom sa nepíše a ani nehovorí.

Je pravdou, že ľudia sa majú po hmotnej stránke lepšie ako v r. 1989 ale je to hlavne technologickým pokrokom, ktorý sa veľmi rýchlo rozvíja. Osobne sa pamätám na časy keď vo fabrike pracovalo viac ako 1000 ľudí a dnes tam pracuje možno 30 ľudí, ktorí dokážu vyprodukovať to isté čo tých 1000 ľudí v r. 1989. Produktivita práce vzrástla a to prinieslo vyššie zárobky. Nežijeme si oveľa lepšie ako vtedy, ale zato produktivita práce vzrástla giganticky. Zisk z celkovej ekonomickej činnosti sa vyvezie preč a tak náš štát z toho má len príjem z práce tu pracujúcich ľudí, keďže väčšina zahraničných firiem zdaňuje mimo SR.

Básnik by povedal, no ja ti nevím Karle.