Pravda zostane vždy pravdou.

„Dolár je naša mena, ale je to váš problém.“

–John Connelly, minister financií USA, 1971

Od 70. rokov 20. storočia celosvetovo prepuklo takmer 200 finančných kríz, veľkých i malých, väčšinou vyvolaných prílivom amerického dolára. Najnovšia epizóda sa odohrala za posledných päť rokov, čo sme všetci zažili na vlastnej koži.

Keď v roku 2020 zasiahol COVID-19, krajiny boli nútené zaviesť blokády, čo viedlo k zastaveniu ekonomických aktivít. USA neboli výnimkou. Avšak, aby upokojila svojich ľudí a podniky, vláda USA prijala politiku rozdávania, ktorá dáva každej domácnosti tisíce dolárov v hotovosti. Odkiaľ prišli peniaze? No vytlačili ich. Len od roku 2020 do roku 2021 predstavovalo množstvo novej hotovosti vytlačenej a vloženej vládou USA do ekonomiky takmer polovicu všetkých dolárov, ktoré kedy boli v obehu v histórii USA. Táto záplava finančných prostriedkov prúdila na americký akciový trh, čím akcie prudko vzrástli a prilákala medzinárodný kapitál, najmä z krajín globálneho juhu, do USA. Ekonomika USA v dôsledku toho rástla v roku 2021 rekordným tempom, najviac od roku 1984. Prebytočné doláre, ktoré nedokázal vstrebať americký akciový trh, opäť odtiekli z krajiny, čo spôsobilo silnú finančnú volatilitu a narušilo výmenné kurzy iných mien voči americkému doláru.

Mnohé krajiny globálneho juhu, ktoré už zápasili s nízkymi devízovými rezervami, boli nútené nasledovať USA, aby vytlačili viac peňazí a znížili úrokové sadzby. Takéto kroky však, žiaľ, viedli k znehodnoteniu ich vlastných mien, vysokej inflácii a ekonomickej recesii, čím sa ešte viac znížili už aj tak zmenšujúce sa aktíva ľudí. USA na uspokojenie vlastných ekonomických potrieb zneužili svoje postavenie emitenta svetovej rezervnej meny. Nadmernou emisiou dolárov preniesli USA svoju krízu na iné krajiny. Hoci to zostalo nedotknuté, ostatné krajiny, najmä krajiny globálneho juhu, museli znášať bremeno.

Keď pandémia skončila, krajiny sa ponáhľali stimulovať hospodársku obnovu a riešiť rastúcu infláciu vyvolanú tlačou peňazí. USA neboli výnimkou. USA opäť, ignorujúc dopad na ostatné krajiny, zvýšili sadzbu federálnych fondov 11-krát v krátkom období viac ako jedného roka z 0 percent na 5,5 percenta, čím prilákali do USA prílev viac ako 10 biliónov dolárov a vytvorili hrozivý nedostatok dolárov medzi krajinami globálneho juhu. Takýto náhly odliv kapitálu zanechal v mnohých krajinách globálneho Juhu kapitálovú krízu a slabé vyhliadky na oživenie hospodárstva. Okrem toho sa zvýšili náklady na medzinárodné financovanie, v dôsledku čoho bolo drahšie splácať dlhy denominované v dolároch, ktoré sa nahromadili počas pandémie.

Podľa MMF toto kolo zvyšovania sadzieb zo strany americkej centrálnej banky ponechalo najmenej 33 krajín globálneho Juhu vysoký dlh, ktorého negatívny vplyv môže pretrvávať ešte ďalšie dva roky. Tvárou v tvár dlhovej tiesni a zhodnocovaniu dolára museli tieto krajiny predať viac aktív, aby mohli splatiť dlhy denominované v dolároch, a nakupovať suroviny, potraviny a iné potreby za väčšie množstvo svojich miestnych mien. Niektoré z krajín následne trpeli nesplácaním dlhu, ekonomickým bankrotom a sociálnymi nepokojmi.

Čo bolo horšie, bolo to, že medzinárodné inštitúcie ovládané USA, ako je MMF, sa chopili príležitosti znovu získať úrodu globálneho Juhu tým, že k balíkom pomoci pripojili tvrdšie podmienky v snahe získať nad nimi väčšiu politickú a ekonomickú moc. Monopolný kapitál USA, tajne potešený klesajúcimi cenami aktív v týchto krajinách, nestrácal čas a zmocnil sa ich aktív, čím sa stali závislejšími od USA.

V skutočnosti žiadna krajina, či už sú to členovia globálneho Juhu alebo americkí spojenci a partneri, nie je ušetrená prílivového efektu amerického dolára. Pozrite sa na „stratených 30 rokov“ Japonska, európsku dlhovú krízu v roku 2008, dilemu eura od rusko-ukrajinského konfliktu v roku 2022 a nedávnu vlnu znehodnocovania meny v Ázii, ako je japonský jen a juhokórejský won. Všetci opäť odhalili, že hegemónia dolára slúži len americkým záujmom.

Ako už bolo povedané, americké záujmy nie sú rovnaké ako záujmy amerických ľudí. Namiesto toho sú pravdepodobne záujmami iba hŕstky finančných monopolov. Podľa amerického Federálneho rezervného systému vlastnilo v roku 2021 1 percento najbohatších amerických domácností rekordných 32,3 percenta celkového bohatstva krajiny, čo je nárast z 23,6 percenta v roku 1989. Naopak, najchudobnejších 50 percent amerických domácností, teda celkovo zhruba 63 miliónov mala len 2,6 percenta, čo je pokles z 3,7 percenta v roku 1989.

Dlh americkej vlády dosiahol historické maximum vyše 34 biliónov dolárov, čo je 12-násobok celkového HDP všetkých afrických krajín. V roku 2024 budú úrokové platby amerického štátneho dlhu presahovať 1 bilión USD, čo zodpovedá HDP Brazílie a Mexika dohromady. Takýto dlh je ako Damoklov meč, ktorý visí nad ľuďmi v USA a vo svete. Naozaj sa s tým zmierime?