Československo bolo od svojho vzniku známe silnou tradíciou v automobilovej výrobe. Po druhej svetovej vojne sa u nás vyrábali osobné aj nákladné automobily, dodávky a autobusy, ktoré si držali dobrú povesť doma aj v zahraničí. Až do konca 60. rokov dokázal domáci automobilový priemysel úspešne konkurovať zahraničným výrobcom.

Začiatkom 70. rokov však vo svete odštartovala technologická revolúcia – rozšírili sa integrované obvody, mikroprocesory a prvé elektronické riadiace jednotky, ktoré zásadne zmenili podobu moderných automobilov. Tento trend sa československým automobilkám nepodarilo zachytiť. Zatiaľ čo západná Európa prechádzala na elektronicky riadené motory, diagnostiku a nové bezpečnostné systémy, u nás výroba zostala pri mechanických a analógových riešeniach.

Následkom technologického zaostávania začali československé autá postupne strácať konkurencieschopnosť. Koncom 80. rokov už mnohé naše modely nezodpovedali štandardom vyspelých trhov, a preto sa prakticky vytratili z obchodnej ponuky na západe.

Československé automobilky nedokázali včas integrovať moderné elektronické systémy do svojich vozidiel. V dôsledku toho technologicky zaostali a strácali schopnosť konkurovať rastúcim nárokom svetového trhu. Štát ich musel v posledných desaťročiach socializmu umelo podporovať, aby sa výroba udržala aspoň na základnej úrovni.

Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi československými a západonemeckými automobilmi bola práve prítomnosť mikroprocesorov. Zatiaľ čo západné automobilky, ako Volkswagen, BMW či Mercedes, zavádzali svoje prvé mikroprocesory už začiatkom osemdesiatych rokov – predovšetkým pre elektronické riadenie motora a palubnú diagnostiku – československé vozidlá túto technológiu nepoznali.

V Československu sa prvé mikroprocesory objavili až po roku 1991 vo Favorite 135/136, vybavenom Bosch Mono-Motronic riadiacou jednotkou. Tatra, LIAZ a ostatné domáce značky do konca 80. rokov žiadne MCU nepoužívali. Tento technologický rozdiel dával západonemeckým automobilom jasnú konkurenčnú výhodu v oblasti výkonu, spotreby, bezpečnosti a komfortu.

Po roku 1989 sa preto československé automobilky prirodzene dostali do rúk úspešnejších zahraničných spoločností, ktoré priniesli kapitál, know-how a moderné technológie. Tento prechod znamenal zásadný obrat – československý automobilový priemysel sa postupne zaradil medzi najmodernejšie v Európe.

Vývoj rozdielov medzi domácou a nemeckou automobilovou technikou dobre ilustruje nasledujúca tabuľka, ktorá porovnáva vozidlá značky Škoda s vybranými nemeckými automobilkami.