Deväťdesiate roky boli desaťročím, ktoré zmenilo všetko. Počítač prestal byť nástrojom pre nadšencov a stal sa súčasťou každodenného života miliónov ľudí. Internet vstúpil do domácností. Grafické rozhrania sa stali štandardom. A v jednej fínskej izbe začal študent písať operačný systém, ktorý dnes poháňa väčšinu digitálneho sveta.
Bolo to zároveň desaťročie brutálnych obchodných vojen — vojna prehliadačov, vojna operačných systémov, vojna o duše vývojárov. Víťazi si rozdelili svet. Porazení zostali len v historických knihách.
Linux — zrod génia zo študentskej izby
Príbeh Linuxu sa začína v roku 1991 vo Fínsku. Linus Torvalds bol 21-ročný študent informatiky na Helsinskej univerzite. Frustrovalo ho, že Minix — malý unixový systém, ktorý používal na výučbu — mal príliš veľa obmedzení a jeho autor Andrew Tanenbaum nechcel prijímať príspevky od komunity.
Torvalds sa rozhodol napísať vlastné jadro operačného systému. V auguste 1991 napísal na internetovú konferenciu správu, ktorá sa stala jednou z najslávnejších v histórii informatiky — oznámil, že pracuje na „malom“ a „neprofesionálnom“ projekte len pre zábavu.
Jadro Linux 0.01 malo 10 000 riadkov kódu. Dnes má vyše 30 miliónov.
GNU + Linux = kompletný systém
Torvalds nebol sám. Richard Stallman od roku 1983 budoval projekt GNU — súbor slobodných nástrojov ako náhradu za proprietárny Unix. GNU malo všetko: kompilátor, textový editor, systémové nástroje. Chýbalo mu len jadro.
Linux jadro + GNU nástroje = kompletný slobodný operačný systém. Stallman trvá na názve GNU/Linux a technicky má pravdu — no svet hovorí jednoducho Linux.
Prečo Linux uspel tam kde iní zlyhali?
Linux bol uvoľnený pod licenciou GPL — General Public License. To znamenalo: môžeš používať, kopírovať, meniť a distribuovať — ale musíš zachovať slobodu pre ostatných. Nikto nemohol Linux uzavrieť a urobiť z neho proprietárny produkt.
Tento model prilákal tisíce vývojárov z celého sveta. Každý pridal kúsok — ovládač pre svoju sieťovú kartu, podporu pre svoj procesor, opravu chyby. Linux rástol organicky, poháňaný komunitou, nie korporáciou.
V roku 1994 vyšiel Linux 1.0 — prvá stabilná verzia. Bol to plnohodnotný unixový systém dostupný zadarmo pre každého.
Windows 3.1 a Windows for Workgroups — Microsoft upevňuje moc
Na začiatku deväťdesiatych rokov Microsoft stále bojoval o dôveryhodnosť v segmente GUI. Windows 3.0 bol prvý skutočný úspech, no Windows 3.1 z roku 1992 bol ten, ktorý naozaj zlomil odpor.
Bol stabilnejší, rýchlejší a mal lepšiu podporu pre multimediálny obsah. Predaj explodoval — desiatky miliónov kópií. Vývojári začali písať pre Windows, nie pre DOS.
Windows for Workgroups 3.11 v roku 1993 pridalo sieťovú podporu — firmy mohli prepojiť počítače a zdieľať súbory. Microsoft cítil, kde fúka vietor: budúcnosť patrí sieťam.
Windows NT — nový základ
Paralelne s DOS-based Windowsom Microsoft budoval niečo ambicióznejšie. Dave Cutler — otec VMS systému z DEC — prišiel do Microsoftu a navrhol úplne nový operačný systém od základov.
Windows NT 3.1 vyšiel v roku 1993. Nemal nič spoločné s MS-DOS — bol to moderný 32-bitový systém s preemptívnym multitaskingom, pokročilým bezpečnostným modelom a podporou pre viacprocesorové systémy.
Architektúra Windows NT niesla zreteľné stopy VMS — systém objektov, bezpečnostný model, HAL (Hardware Abstraction Layer). Programátori z DEC, ktorí prišli s Cutlerom, vtipkovali že NT je VMS posunuté o jedno písmeno v abecede. DEC zvažovalo právne kroky, no nakoniec od nich upustilo.
NT bol určený primárne pre firmy a servery. Bežní používatelia naďalej používali Windows 3.x nad DOS. No NT položil základ, na ktorom stojí každá verzia Windows dodnes — až po Windows 11.
Windows 95 — kultúrny fenomén
- augusta 1995. Microsoft spustilo kampaň, akú svet softvéru dovtedy nezažil. V televízii hralo Rolling Stones — Start Me Up. Obchody otvárali o polnoci. Ľudia stáli v radoch. Novinári písali o tom ako o spoločenskom fenoméne.
Windows 95 bolo viac ako operačný systém — bolo to kultúrna udalosť.
A čo priniesol technicky? Tlačidlo Štart, panel úloh, dlhé názvy súborov, plug and play pre hardvér, 32-bitové aplikácie, integrovanú sieťovú podporu. Dnešnému používateľovi to znie ako samozrejmosť — v roku 1995 to bola revolúcia.
Windows 95 bol stále postavený čiastočne nad MS-DOS — hybridný systém, nie čistý 32-bitový OS ako NT. No pre bežných používateľov to neprekážalo. Predalo sa 40 miliónov kópií za rok.
Konkurenti — Amiga, OS/2, BeOS — stáli a sledovali, ako Microsoft preberá trh. Nie technológiou, ale marketingom, distribúciou a ekosystémom aplikácií.
Apple — pád a vzostup
Zatiaľ čo Microsoft slavil, Apple prežívalo možno najtemnejšie obdobie svojej histórie.
V prvej polovici deväťdesiatych rokov Apple vydávalo jeden neúspešný produkt za druhým. Systém Mac OS stárnul — bol to stále kooperatívny multitasking, žiadna ochrana pamäte, nestabilita. Pokusy o nový moderný OS — projekty Copland a Gershwin — zlyhali. Apple strácalo trhový podiel, peniaze a smer.
V roku 1996 bol Apple na pokraji bankrotu.
Záchrana prišla z nečakaného smeru. Apple kúpilo firmu NeXT za 429 miliónov dolárov — a tým získalo späť Stevea Jobsa aj moderný operačný systém NeXTSTEP, postavený na BSD Unixe.
Jobs sa vrátil, vyčistil produktové portfólio, predstavil iMac v roku 1998 — a Apple začalo svoju neuveriteľnú cestu späť na vrchol. No to je príbeh pre ďalší diel.
BeOS — posledná veľká šanca
V roku 1995 Jean-Louis Gassée — bývalý manažér Apple — predstavil BeOS. Bol to možno technicky najvyspelejší desktopový OS deväťdesiatych rokov.
BeOS mal preemptívny multitasking na úrovni jednotlivých okien, 64-bitový journaling filesystem, databázové metadáta pre každý súbor, symetrický multiprocessing. Prehrával HD video plynule v čase, keď Windows ledva zvládal nižšie rozlíšenia.
V roku 1996 Apple hľadalo nástupcu starého Mac OS. Vyberalo sa medzi BeOS a NeXTSTEP. Gassée požadoval za licenciu príliš veľa. Apple sa otočilo k NeXT — a BeOS stratilo jedinú šancu na masové nasadenie.
BeOS bol neskôr predaný, firma zanikla. Komunita vytvorila open-source klon Haiku OS, ktorý sa vyvíja dodnes — tichý pomník geniálnemu systému, ktorý svet takmer nezbadal.
Internet mení všetko
V roku 1993 Tim Berners-Lee — ktorý World Wide Web vytvoril na počítači NeXT — uvoľnil WWW technológiu zadarmo pre celý svet. Internet prestal byť výsadou akademikov a vojenskej sféry.
Prvý grafický prehliadač Mosaic z roku 1993 ukázal, že web môže byť vizuálny a prístupný každému. Marc Andreessen, jeden z autorov Mosaicu, neskôr spoluzaložil Netscape.
Netscape Navigator sa stal symbolom éry. V roku 1995 malo 80 % používateľov webu nainštalovaný Netscape.
Microsoft zareagoval neskoro — no keď zareagoval, zareagoval brutálne. Internet Explorer bol pribalený zadarmo s Windows 95 (OEM Service Release 1 z roku 1996) a neskôr priamo integrovaný do Windows 98. Výrobcovia PC nemohli predávať Windows bez IE.
Začala vojna prehliadačov — Netscape vs Internet Explorer. Microsoft mal jasnú výhodu: IE bol zadarmo a vopred nainštalovaný na každom novom počítači. Do roku 1999 IE predbehlo Netscape. V roku 2003 Netscape skončilo.
Táto vojna neskôr viedla k historickému antitrustovému procesu — americké ministerstvo spravodlivosti žalovalo Microsoft za zneužitie dominantného postavenia. Súd rozhodol, že Microsoft má byť rozdelený na dve firmy. Odvolací súd toto rozhodnutie zrušil, no Microsoft musel zmeniť obchodné praktiky.
Koniec deväťdesiatych rokov — poriadok nastolený
Na prahu nového milénia bol poriadok v svete operačných systémov jasne nastolený:
Microsoft Windows dominoval desktopom s podielom okolo 90 %. Windows 98 a Windows 2000 upevňovali pozíciu. NT architektúra sa pomaly preberala aj pre domácich používateľov.
Apple Mac OS prežilo — no sotva. Čakalo na príchod Mac OS X, ktorý Jobs pripravoval v zákulisí na základe NeXTSTEP.
Linux rástol tichšie, no vytrvalo. Red Hat, Debian, SuSE — prvé distribúcie pre seriózne použitie. Na serveroch začínal Linux získavať rešpekt. Na desktope bol stále pre nadšencov.
Unix — komerčné systémy ako Solaris, AIX a HP-UX — vládli podnikovým serverom a pracovným staniciam. No Linux im začínal dýchať na krk.
Všetci ostatní — BeOS, OS/2, Amiga — zostali na okraji alebo zanikli úplne.
Čo nás naučili deväťdesiate roky
Deväťdesiate roky potvrdili lekciu z predchádzajúceho desaťročia: technická dokonalosť nie je zárukou úspechu. BeOS bol lepší ako Windows 95 — a nikto ho nepoužíval. OS/2 bol stabilnejší ako Windows — a prehral.
No zároveň ukázali niečo nové: otvorený model vývoja môže poraziť korporátne zdroje. Linux — napísaný dobrovoľníkmi po celom svete bez jediného šéfa — sa stal vážnym konkurentom systémov za ktorými stáli miliardy dolárov.
Budúcnosť patrila tomu, kto pochopí internet. Microsoft to pochopil neskoro — ale pochopil. Apple to pochopil až s návratom Jobsa. Linux to pochopil intuitívne — bol to od začiatku systém internetu, systém sietí, systém spolupráce.
Nové milénium prichádzalo s otázkou: kto nakoniec zvíťazí?
V ďalšom dieli sa pozrieme na prvé desaťročie nového milénia: príchod Mac OS X, Windows XP ako najúspešnejší OS histórie, Ubuntu ktoré zmenilo Linux a prvé náznaky mobilnej revolúcie.
Autor je dlhoročný používateľ Linuxu s viac ako 20-ročnou skúsenosťou. Jeho cesta začala s Knoppixom a dnes beží na MX Linux s XFCE, SysVinit.
Tento prehľad resp. seriál je celkom dobrý na... ...
Celá debata | RSS tejto debaty