Nástup moderných operačných systémov (2000 – 2010)

Štvrtý diel série: Ako vznikol dnešný digitálny svet

Nové milénium prišlo s novými otázkami. Počítač bol teraz v každej domácnosti, internet menil spoločnosť a trh operačných systémov vyzeral, že je definitívne rozhodnutý v prospech Microsoftu. No prvé desaťročie 21. storočia prinieslo prekvapenia, ktoré nikto nečakal — návrat Apple z popola, tiché víťazstvo Linuxu na serveroch a prvé náznaky revolúcie, ktorá úplne zmení pravidlá hry.

Windows XP — najúspešnejší operačný systém histórie

V októbri 2001 Microsoft vydal Windows XP — a vytvoril možno najúspešnejší operačný systém v histórii osobných počítačov.

XP bolo prvýkrát, keď Microsoft spojil dve doteraz oddelené línie: NT architektúru určenú pre firmy a Windows 9x líniu pre domácich používateľov. Výsledok bol systém, ktorý bol zároveň stabilný ako NT aj prístupný ako Windows 98.

Modré nebo, zelená lúka a tlačidlo Štart — vizuálny štýl Luna sa stal symbolom celej éry. Milióny ľudí strávili s týmto pohľadom roky svojho života.

XP bol rýchly, relatívne stabilný a mal obrovský ekosystém softvéru. Firmy ho nasadili masovo. Domácnosti ho milovali A čo je najlepším dôkazom jeho kvality — Microsoft ho musel officiálne podporovať až do roku 2014, pretože jednoducho nedokázal presvedčiť dostatočné množstvo používateľov prejsť na novšie verzie.

Dokonca ešte v roku 2014 bežal Windows XP na vyše 25 % všetkých počítačov na svete. Nemocnice, banky, vládne úrady — všade XP. Bezpečnostní experti bili na poplach, no prechod na nový systém bol nákladný a bolestivý.

Windows XP je lekciou o tom, ako dobrý produkt môže byť až príliš úspešný — natoľko, že jeho vlastný autor nedokáže pohnúť zákazníkov ďalej.

Windows Vista — veľké sklamanie

Po XP prišiel v roku 2007 Windows Vista — a s ním jedno z najväčších sklamaní v histórii Microsoftu.

Vista bola vyvíjaná päť rokov a sľubovala revolúciu. Nové grafické rozhranie Aero so sklenenými oknami, nový bezpečnostný model UAC, prepracovaný vyhľadávací systém. Na papieri to vyzeralo skvele.

V praxi to bol iný príbeh. Vista bola pomalá — potrebovala výrazne výkonnejší hardvér ako XP. UAC (User Account Control) otravoval používateľov neustálymi potvrdeniami. Ovládače pre starší hardvér nefungovali. Firmy odmietali migrovať.

Kritici ju nazývali „Windows Me druhej generácie“ — narážajúc na notoricky nespoľahlivý Windows Millennium Edition z roku 2000.

Microsoft reagoval rýchlo — v roku 2009 vydal Windows 7, ktorý bol v podstate Vistou zbavenou chýb a nezmyslov. Windows 7 sa stal ďalším veľkým úspechom a mnohí ho považujú za najlepšiu verziu Windows vôbec.

Mac OS X — Unix v krásnom kabáte

Zatiaľ čo Microsoft zápasilo s Vistou, Apple ticho budovalo niečo výnimočné.

V roku 2001 Steve Jobs predstavil Mac OS X — a operačný systém pre počítače Apple sa zmenil navždy. Pod elegantným grafickým rozhraním Aqua — s kvapôčkovými tlačidlami, priehľadnosťami a dokovacou lištou — bil srdce plnohodnotného Unixu.

Mac OS X bol postavený na Darwin jadre — kombinácii Mach mikrojadra a BSD Unixu. To znamenalo preemptívny multitasking, ochranu pamäte, stabilitu, ktorú starý Mac OS nikdy nemal. A zároveň plný unixový terminál pre tých, ktorí ho chceli.

Programátori a dizajnéri Mac OS X milovali. Tu bol nakoniec systém, ktorý bol zároveň krásny aj výkonný — Unix s ľudskou tvárou. Apple získavalo trhový podiel pomaly, no vytrvalo.

Séria veľkých mačiek — Cheetah, Puma, Jaguar, Panther, Tiger, Leopard, Snow Leopard — každá verzia prinášala nové funkcie a zdokonaľovala systém. Tiger z roku 2005 so Spotlight vyhľadávaním a Dashboard widgetmi bol mnohými považovaný za vrchol éry.

Prechod na Intel — odvážny krok

V roku 2005 Jobs oznámil niečo, čo šokovalo celý priemysel: Apple prechádza z procesorov PowerPC na Intel. Vývojári dostali rok na prípravu. Celý ekosystém softvéru musel byť prekompilovaný.

Prechod prebehol prekvapivo hladko — vrstva Rosetta umožňovala spúšťať starý softvér na novom hardvéri bez zmeny. Do roka mali Macy procesory Intel a výkon vzrástol dramaticky.

Tento krok sa neskôr ukázal ako strategicky geniálny — Apple si zachovalo flexibilitu meniť hardvérové platformy podľa potreby. O pätnásť rokov neskôr Apple urobilo rovnaký krok znova — tentoraz na vlastné Apple Silicon čipy.

Ubuntu — Linux pre každého

Linux mal v roku 2004 problém. Bol výkonný, slobodný a technicky vyspelý — no inštalácia bola stále záležitosťou pre trpezlivých nadšencov. Bežný používateľ nemal šancu.

V októbri 2004 juhoafrický miliardár Mark Shuttleworth vydal prvú verziu Ubuntu — distribúcie Linuxu postavenej na Debiane s jednoduchým cieľom: Linux musí byť prístupný každému.

Ubuntu prinieslo revolučnú myšlienku pre Linux svet: každých šesť mesiacov nová verzia, dlhodobá podpora (LTS) každé dva roky, jednoduchá inštalácia, intuitívne prostredie GNOME. A Shuttleworth robil niečo bezprecedentné — posielal zadarmo CD s Ubuntu kdekoľvek na svete. Stačilo si požiadať.

Ubuntu explodovalo. Stalo sa synonymom pre Linux na desktope. Fóra boli plné nadšených nových používateľov. Technické weby písali o tom, že Linux je konečne pripravený pre bežných ľudí.

Pre komunitu to bola aj inšpirácia — vznikali ďalšie distribúcie postavené na Ubuntu: Linux Mint v roku 2006, ktorý mnohí považujú za ešte prístupnejší ako Ubuntu samotné, Kubuntu s KDE rozhraním, Xubuntu s XFCE a mnohé ďalšie.

Linux Mint — mimochodom — sa stal obľúbenou voľbou práve tých používateľov, ktorí chceli jednoduchosť Ubuntu bez rozhodnutí, s ktorými nesúhlasili. A obe distribúcie živia komunitu dodnes.

Linux na serveroch — tiché víťazstvo

Kým na desktope Linux bojoval o každé percento, na serveroch sa diala tichá revolúcia.

Internet rástol exponenciálne. Firmy potrebovali servery — lacné, spoľahlivé a škálovateľné. Linux bol ideálna odpoveď. Zadarmo, stabilný, s plnou unixovou mocou a rastúcou komunitou podpory.

Red Hat Enterprise Linux sa stal štandardom pre podnikové servery. Debian ovládol webhosting. LAMP stack — Linux, Apache, MySQL, PHP — sa stal základom väčšiny webových aplikácií sveta.

Google, ktoré v roku 1998 začínalo s niekoľkými servermi, stavalo svoju infraštruktúru výhradne na Linuxe. Amazon, neskôr Facebook, Twitter — všetci veľkí hráči nového webu si vybrali Linux.

Do konca desaťročia bežala väčšina webových serverov na svete na Linuxe. Nie preto, že by to niekto nariadil — ale preto, že to bol jednoducho najlepší nástroj pre danú prácu.

Prvý iPhone — záblesk budúcnosti

9. januára 2007. Steve Jobs vstúpil na pódium a povedal: „Dnes predstavíme revolučný produkt.“ A tentokrát to nebola hyperbola.

iPhone nebol len telefón. Bol to vreckový počítač s dotykovým displejom, internetovým prehliadačom a operačným systémom odvodeným priamo z Mac OS X — teda z BSD Unixu.

Svet mobilných telefónov v roku 2007 ovládal Symbian od Nokie s 65 % trhu. Windows Mobile od Microsoftu mal ambície stať sa štandardom. BlackBerry dominoval v podnikovej sfére. Všetci vyzerali, že majú budúcnosť istú.

Za dva roky bol obraz úplne iný. iPhone redefinoval, čo mobilný telefón môže byť. Dotykové rozhranie bez fyzickej klávesnice, plnohodnotný prehliadač, App Store s ekosystémom aplikácií — to všetko zmenilo pravidlá hry.

V roku 2008 Google odpovedal s Androidom — postaveným na Linux jadre, dostupným zadarmo pre výrobcov telefónov. Android bol strategická bomba: každý výrobca mohol mať moderný smartfónový OS bez licenčných poplatkov.

Vojna mobilných OS sa začala — a jej výsledky zmenili svet viac ako čokoľvek iné v histórii operačných systémov.

Netbook revolúcia — Linux na lacných počítačoch

V roku 2007 taiwanská firma Asus predstavila EeePC — malý, lacný notebook za 299 dolárov. A prvé modely bežali na Linuxe.

Netbooky sa stali hitom. Boli lacné, ľahké a vhodné na základnú prácu a internet. Linux na nich dával zmysel — bol zadarmo, čo znižovalo cenu zariadenia.

Microsoft rýchlo zareagoval špeciálnou lacnou licenciou Windows XP pre netbooky — a väčšina výrobcov prešla na Windows. No na krátky čas mal Linux masové zastúpenie v obchodoch, na policiach vedľa Windows zariadení.

Netbooky boli predchodcami tabletov — keď Apple v roku 2010 predstavil iPad, netbooky prakticky zmizli z trhu. No zanechali otázku: môže Linux uspieť na spotrebiteľskom trhu, ak dostane správnu príležitosť?

Koniec desaťročia — nový poriadok

Na prahu roku 2010 bol svet operačných systémov úplne iný ako o desať rokov skôr:

Microsoft stále dominoval desktopom, no Windows Vista ukázala zraniteľnosť. Windows 7 zachránilo reputáciu, no mobilný vlak odchádzal — a Microsoft naň nestihol nastúpiť.

Apple bol späť — silnejší ako kedykoľvek. Mac OS X bol rešpektovanou platformou, iPhone zmenil svet a iPad sa chystal zmeniť ho znova. Steve Jobs bol na vrchole svojej kariéry.

Linux vyhral servery, rástol na desktope a — cez Android — sa chystal dobyť mobilný svet. No nikto to ešte plne nechápal.

Symbian, Windows Mobile, BlackBerry — dominanti mobilného sveta — mali pred sebou len pár rokov existencie. Len to vtedy ešte nevedeli.

Mobilná revolúcia prichádzala. A s ňou úplne nové pravidlá hry.

V ďalšom dieli sa pozrieme na búrlivé roky 2010 až 2020: vzostup a pád Windows Phone, vojnu iOS verzus Android, Linux ktorý dobyl svet — len nie desktop — a začiatok éry cloudu.

Autor je dlhoročný používateľ Linuxu s viac ako 20-ročnou skúsenosťou. Jeho cesta začala s Knoppixom a dnes beží na MX Linux s XFCE, SysVinit.