Pravda zostane vždy pravdou.

Ak si všimnete, ako sa politici v Ruskej federácii (RF) správajú posledných desať rokov voči európskym politikom, zbadáte postupné vzďaľovanie ruskej politiky od EÚ. Súčasné politické vedenie RF sa postupne prikláňa k ukončeniu alebo aspoň utlmeniu obchodných aktivít s Úniou. Väčšina ruských politikov sa naopak orientuje na spoluprácu s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR). Prezident RF sa už niekoľkokrát vyjadril, že obdivuje čínsky politický model, a ruskí politici by radi napodobnili aj hospodársky úspech ČĽR.

Ekonomická spolupráca s EÚ a USA totiž podľa nich nepriniesla očakávané výsledky — naopak, v minulosti znamenala pre RF skôr ekonomické ťažkosti, a za čias prezidenta Jeľcina dokonca štátny hospodársky kolaps. Ruskí politici tak postupne „vytriezveli“ z myšlienky ekonomickej a politickej spolupráce so Západom.

Osobne som presvedčený, že prezident Putin nevedie vojnu na Ukrajine kvôli problémom vo východnej časti krajiny, ale jeho skutočným cieľom je preorientovať celú ruskú ekonomiku a infraštruktúru smerom k zapojeniu sa do hospodárstva Ďalekého východu — predovšetkým ČĽR. Takáto transformácia trvá dlhé roky, a preto RF v súčasnosti nemá záujem túto „špeciálnu operáciu“ ukončiť. Samotná vojna je podľa mňa len zámienkou, ako celý proces uskutočniť; prípadné víťazstvo by bolo len bonusom k týmto širším ekonomickým plánom.

Prezident Putin si je vedomý, že v RF pôsobí veľmi vplyvná lobby oligarchov, ktorí túžia po výhodách, aké im ešte donedávna prinášala spolupráca s EÚ a USA. Na presadenie svojho zámeru preto potrebuje veľmi dlhé obdobie, počas ktorého by sa ruská ekonomika stihla preorientovať na Ďaleký východ. Práve preto si myslím, že táto vojna potrvá ešte veľmi dlho. Či sa tento sofistikovaný zámer napokon podarí, je zatiaľ vo hviezdach — no dá sa pochopiť, že prezident RF robí všetko preto, aby sa mu to podarilo.